Diela Milana Šimečku

Listy z väzenia/ Dopisy z vězení

V roku 1999 vydala Nadácia Milana Šimečku zbierku listov – autentických dokumentov z jednoročnej vyšetrovacej väzby Milana Šimečku v pražskej Ruzyni (1981-1982). V roku 2018 prináša čitateľom túto silnú výpoveď o ľudskej statočnosti znova a to v elektronickej podobe.

Listy sú autentickými dokumentmi z vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni, kde Milan Šimečka strávil jeden rok. Majú nielen dokumentárnu a faktografickú hodnotu, ale zároveň sú literárnym dielom, v ktorom sa autor zamyslel nad mnohými témami, ku ktorým sa v zhone bežného dňa nedostaneme. Popisujú mikrosvet človeka, ktorému sa životný priestor zmenšil na pár metrov štvorcových. Popisujú svet smútku i drobných a hlbokých radostí i svet vnútornej slobody, ktorá nedovolí človeku ohnúť chrbát a podľahnúť. Listy boli takmer vždy adresované viacerým osobám - manželke, dvom synom i blízkym priateľom – aj preto sú písané v češtine i slovenčine. K jednotlivým listom sú spracované komentáre a poznámky, aby sa čitatelia vedeli ľahšie orientovať v postavách, dejoch, okolnostiach.

Kruhová obrana

Dnes už legendárna kniha čitateľsky mimoriadne príťažlivých esejí, úvah a filozofických zamyslení. Text bol napísaný ako obrana voči reálnemu socializmu, ako osobná výzva ľuďom v totalitnom štáte, povzbudenie pre tých, ktorí môžu prepadnúť panike, že sa ich osobné malé dejiny v obrovskom tlaku veľkých dejín rozpadnú. Kniha vznikala v rokoch 1983-84, v období normalizačnej šedi, a zaradila sa medzi zásadné texty československého disentu. Napriek svojmu veku je zvláštne aktuálna aj dnes. Stratégia kruhovej obrany je stále jednou z možností, ako si chrániť svoje sny a životy. Nenechať sa zomlieť, spojiť sa okolo toho, čo je pre dôstojnosť ľudského života nutné ubrániť.

Veľký Brat a Veľká Sestra

O strate skutočnosti v ideológii reálneho socializmu

Spoločná kniha priateľov - Miroslava Kusého a Milana Šimečku, v ktorej sa pokúsili o analýzu socializmu a priblíženie atmosféry doby, v ktorej žili. Knihu začali písať koncom 70. rokov, kedy boli už obaja zamestnaní ako robotníci. Dali si záväzok napísať po jednej kapitole za mesiac a následne ich „verejne“ prečítať na pravidelných spoločných večierkoch, kde ich prvými čitateľmi a kritikmi boli blízki priatelia a rodina a práve preto je z textov cítiť aj istý humor. Napriek tomu, že sa obaja autori od seba vzdialili žánrovo a písali vo svojom rodnom jazyku, obsah pôsobí celistvo a vydáva jednoznačné stanovisko, že reálny socializmus bol ako teória nekonzistentný a ako režim neudržateľný. Kniha dostala pomenovanie podľa výstižnej eseje - metaforickej sociologickej štúdie Miroslava Kusého „Veľký Brat a Veľká Sestra“.

Obnovenie poriadku

Brilantná analýza normalizačného režimu, ktorý nastolil „poriadok“ po uvoľnených šesťdesiatych rokoch v Československu. Autor čitateľsky pútavým štýlom, v ktorom nechýba irónia a nadhľad, popisuje proces obnovovania poriadku ako aj výsledok tohto procesu – reálny socializmus.

„Môžem vari bez zveličovania povedať, že dej po roku 1970 sa pre domáci ľud nikdy nerozvíjal ako abstraktný proces „upevňovania vedúcej úlohy strany, likvidácie exponentov pravice, očisty československej kultúry, prehlbovania spolupráce medzi socialistickými štátmi atď.“, ale ako historické predstavenie so živými postavami, ako hra o zrade, láske a nenávisti, obetavosti a čachrovaní, veľkosti a nízkosti, pomste a odpustení, zbabelosti a hrdosti, ako hra o statočnosti a prefíkanosti, hra o vzostupoch a pádoch, o peniazoch a o závisti, a vôbec o všetkom, čo je také hlboko ľudské.“

Konec nehybnosti

Súbor úvah vo forme občasných denníkových zápiskov od Silvestra 1987 do konca februára 1989. Svojimi glosami podal Milan Šimečka výrečné svedectvo o atmosfére prednovembrového roku 1988, v ktorom zachytil pozvoľný pád normalizačného režimu a zdanlivo nehybnú atmosféru v spoločnosti.

Autor na začiatku vkladal veľké nádeje do osmičkového roku, pričom na konci prejavuje ľútosť nad tým, že očakávané dramatické udalosti sa do toho roku nezmestili. Na druhej strane s potešením konštatuje, že prvé mesiace roku 1989 možno definitívne považovať za koniec normalizácie - za koniec obdobia nehybnosti.