Pred tridsiatimi rokmi zomrel jeden z najvýznamnejších disidentov Slovenska Milan Šimečka

ms_fotka.jpg

24. septembra si pripomíname 30 rokov od smrti filozofa, spisovateľa, publicistu a jedného z hlavných aktérov Nežnej revolúcie Milana Šimečku. Nadácia, ktorá je po ňom pomenovaná, pri príležitosti tohto výročia opätovne spúšťa webovú stránku www.milansimecka.sk, ktorá informuje o jeho živote, dielach aj odkaze spoločnosti.

Milan Šimečka sa narodil v roku 1930 v Novém Bohumíně. Po štúdiu ruskej a českej literatúry prišiel do Bratislavy, kde pokračoval v štúdiu filozofie. Okrem jej dejín začal v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch písať aj literárne recenzie, kultúrnopolitické či politické eseje. Nosnou témou jeho diel sa postupne stala sociálna utópia.

Práve nekonzistentnosť tejto myšlienky s vtedajším režimom dostala Milana Šimečku do problémov. Po okupácii Československa bol v roku 1968 vylúčený z komunistickej strany, o dva roky neskôr ho vyhodili aj z Univerzity Komenského. Skončil ako robotník a naďalej sa tajne venoval písaniu. Koncom 70. rokov napríklad napísal spoločne s Miroslavom Kusým analýzu socializmu, ktorú po jednej kapitole chodil čítať blízkym priateľom a rodine (kniha Veľký brat a veľká sestra vyšla ako samizdat v roku 1980).


Šimečkova tvorba

Šimečkove knihy ako Obnovení pořádku, Náš soudruh Winston Smith, Kruhová obrana či Konec nehybnosti museli dlhé roky vychádzať v exilových vydavateľstvách, samizdatoch a prekladoch do cudzích jazykov. Samotný Milan Šimečka sa v roku 1981 ako jeden z mála kritikov režimu dostal na 13 mesiacov do väzenia.

V písaní pokračoval aj tam. Jeho kniha Listy z väzenia, teda zbierka listov, ktoré písal svojim synom, patrí medzi najosobnejšie diela. “Nie som jednoducho schopný zatvárať oči, keď som už bol obdarený zrakom. Možno by som to dokázal, ale strašne by som sa sám pred sebou hanbil a bol by som na nič,” napísal Milan Šimečka počas prvého roka vo väzení.

Vďaka veľkému záujmu zahraničia o jeho knihy a eseje sa stal jedným z najprekladanejších československých spisovateľov a získal niekoľko literárnych cien. Šimečkove diela nájdete aj na stránke www.milansimecka.sk, ktorú Nadácia Milana Šimečku opätovne spustila práve pri príležitosti okrúhleho výročia smrti tohto významného mysliteľa.

ms_disent.jpg


Spomienky priateľov

V novembri 1989 a nasledujúcich mesiacoch patril Milan Šimečka ako predstaviteľ Verejnosti proti násiliu medzi hlavných intelektuálnych protagonistov nežnej revolúcie. Desať mesiacov, až do svojej smrti, bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla. Zomrel náhle na infarkt v Bratislave, kde je aj pochovaný. 


„Milan Šimečka nám chýba. Chýba nám jeho skúsenosť, pokoj, nadhľad a viera, že všetko nakoniec dobre skončí." (František Mikloško)

„Milan Šimečka zažil životnú premenu marxistického filozofa na dôsledného vyznávača slobodnej demokracie. Je to dôležité povedať, lebo práve jeho životná skúsenosť by mu nedovolila nijaké tančeky okolo dnešného neomarxizmu a historického revizionizmu." (Peter Zajac)

„Keď sa menil režim a padol komunizmus, Milan Šimečka bol človek, ktorý vedel na ktorej strane barikády stojí. Bez zaváhania sa pridal do akcie. Ale súčasne hovorím, že to nebol žiaden „prezliekač kabátov“. Bol už zrelým človekom, mal svoj názor a čo je najpodstatnejšie: mohol sa uchádzať o významný politický post, ale neurobil to. Zomrel na srdcové zlyhanie ako poradca Václava Havla. Človeka, ktorý bol a je symbolom protikomunistickej zmeny režimu v Československu." (Fedor Gál)

„Odišiel nečakane a bolestne skoro. Veľmi nám chýba jeho schopnosť vidieť veci krištáľovo čisto i jeho rozvaha nielen vidieť bolesti a chmáry, ale aj pozerať sa na svet ako človek „upnutý k jasnej hviezde menom sloboda.“ (Martin Bútora)

simeckovo%20poselstvi.jpg

4-f8fc5057584968e5a6e7a526778e07949b5f2fd6.jpg

Milan Šimečka

Nadácia Milana Šimečku vznikla vo februári 1991 a aj preto patrí medzi najstaršie mimovládne organizácie na Slovensku. Nesie meno človeka, ktorý bol v bývalom Československu významným disidentom, mysliteľom, filozofom a spisovateľom. Krátko po jeho smrti sa jeho priatelia (Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac) rozhodli založiť inštitúciu, ktorej cieľom je podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, tolerancie a občianskej spoločnosti.

Čítať viac
Novinky emailom