Akými metódami sa dá skvalitniť komunikácia medzi cudzincami a inštitúciami?

Jazyková bariéra

Jazyková bariéra je výzva, ktorú aj počas projektu KapaCITY pomenúvali zhodne cudzinci a cudzinky ako aj ľudia pracujúci v samospráve (napr. na bodoch prvého kontaktu) ako jednu z hlavných bariér, ktorej pri komunikácii čelia. Preto sme sa rozhodli zamerať na tému komunitného tlmočenia a predstaviť ju prostredníctvom expertného workshopu pracovníkom a pracovníčkam samospráv v septembri 2020. 

Hovoríme o ňom v situáciách, keď cudzinci a cudzinky využívajú verejné služby, no neovládajú jazyk krajiny (napríklad na úradoch, v zdravotníctve a pod.). Niekedy sa v spojitosti s komunitným tlmočením možno stretnúť s pojmami sociálne tlmočenie, kontaktné tlmočenie, tlmočenie v spoločnosti, sprievodné tlmočenie, tlmočenie vo verejných službách, či kultúrne tlmočenie. 

"Komunitné tlmočenie má oproti klasickému tlmočeniu svoje špecifiká. Sprostredkúva komunikáciu medzi cudzincom a aktérmi poskytujúcimi určité služby (úrady, zdravotnícke zariadenia, školy, organizácie poskytujúce sociálne či právne poradenstvo a podobne). Vzhľadom na veľkú citlivosť komunikácie je pri tomto type tlmočenia veľmi dôležité dbať nielen na samotný preklad slov, ale aj na iné aspekty, napríklad kultúrne prostredie, z ktorého človek pochádza a v ktorom sa nachádza, alebo na znalosť právnických pojmov či orientáciu v témach migrácie a azylu. Je to predpokladom na to, aby boli sprostredkované informácie pre obe strany jasne a nedochádzalo k nedorozumeniam, ktoré môžu mať aj veľmi vážne následky." (prevzaté z https://www.kapacity.sk/informacia/komunitne-tlmocenie/)

O komunitnom tlmočení v meste Viedeň hovorila profesorka Vera Ahamer z Viedenskej univerzity. Potrebu zaoberať sa touto témou ilustrovala na jazykovej diverzite mesta. Predstavila štruktúru radnice a oddelenia, pre ktoré je využívanie tlmočenia dôležité (oddelenia týkajúce sa komunikácie a informácií, detí a mládeže či zdravotnej starostlivosti). 

Hovorila tiež o potrebe profesionalizácie tlmočenia, či o významnej úlohe samospráv, ktorých politiky (napríklad jazykové), môžu byť v rôznych ohladoch progresívnejšie ako politiky na celonárodnej úrovni.

Ďalšou hostkou bola Emmy Vandenbogaerde, expertka pre jazykovú politiku pracujúca pre mesto Gent v Belgicku. Vychádzajúc z toho, že mesto, v ktorom žijú ľudia hovoriaci viac ako 100 jazykmi, musí na túto skutočnosť pri svojej jazykovej politike prihliadať, zdôraznila potrebu dobrej informovanosti. Napríklad v oblasti zdravotníctva v súčasnej pandémii vyžadujú podporu pri získavaní informácií aj obyvatelia, ktorí sú v meste dobre organizovaní a zvyknutí participovať na dianí.

Vysvetlila, že je dôležité hľadať balans medzi vyžadovaním ovládania úradného jazyka a uvedomovaním si reality života mnohých obyvateľov. Práve ich prístup k službám mesta je dôležitým cieľom. Jazyková politika sa týka rôznych skupín obyvateľstva (okrem migrantov napríklad pracujú aj s tlmočníkmi do jazyka posunkového) a dôležitou súčasťou je podpora zamestnancov a zamestnankýň samospráv - aby mali pri výkone svojej služby k dispozícii rôzne metódy uľahčenia komunikácie s obyvateľstvom so špeciálnymi jazykovými potrebami.

Emily predstavila aj mechanizmus, vďaka ktorému sú rôzne kľúčové inštitúcie schopné získavať tlmočnícky servis cez spolupracujúce tlmočnícke organizácie, ktoré sú finančne podporované mestom.

Takuto organizáciou je aj In-Gent, v ktorej pôsobí Marie Jurčeková - tlmočníčka pracujúca s českou a slovenskou komunitou v meste Gent. Vďaka nej sme lepšie pochopili, ako v praxi komunitné tlmočenie vyzerá a prebieha, ako sa tieto služby v Gente vyvíjali a ako sa komunitné tlmočenie postupom času profesionalizovalo.

Najčastejšie pôsobí v nemocniciach, školách či psychologických poradniach, na úradoch, súdoch a podobne. Organizácia má niekoľko zamestnancov na trvalý či čiastočný úväzok (okrem češtiny a slovenčiny napríklad na rumunský, turecký či arabský jazyk). Okrem toho spolupracuje s množstvom ďalších externých tlmočníkov, ktorí sú najímaní podľa potreby.

Sme veľmi radi, že aj účastníčky a účastníci workshopu zo slovenských samospráv sa podelili so svojimi skúsenosťami na túto tému a mohli sme tak načať debatu o tom, ako by sa sa aj v slovenských mestách dala uľahčiť komunikácia obom stranám - cudzincom aj poskytovateľom verejných služieb.

V rámci projektu KapaCITY Nadácia Milana Šimečku realizuje predstavovanie dobrej praxe zo zahraničia. V decembri 2019 sme absolvovali študijnú cestu do Brna a Prahy, kde sme spolu s pracovníčkami a pracovníkmi slovenských samospráv či iných relevatných inštitúcií navštívili magistráty, úrady, neziskové organizácie či cudzinecké komunity, ktoré hrajú dôležitú úlohu v téme integrácie na lokálnej úrovni. Nie je ale možné vycestovať všade a nakoľko príkladov dobrej praxe a funkčných politík na lokálnej úrovni, ktorými by sme sa aj na Slovensku mohli inšpirovať, je predovšetkým aj v zahraničí mnoho, v rámci projektu realizujeme sériu workshopov s expertmi zo zahraničia na rôzne témy. Priniesli sme tému komunitného tlmočenia či  poradných orgánov cudzincov na lokálnej úrovni. 

Viac o projekte KapaCITY sa dozviete TU alebo na webe www.kapacity.sk. 

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.