Akými metódami sa dá skvalitniť komunikácia medzi cudzincami a inštitúciami?

Jazyková bariéra

Jazyková bariéra je výzva, ktorú aj počas projektu KapaCITY pomenúvali zhodne cudzinci a cudzinky ako aj ľudia pracujúci v samospráve (napr. na bodoch prvého kontaktu) ako jednu z hlavných bariér, ktorej pri komunikácii čelia. Preto sme sa rozhodli zamerať na tému komunitného tlmočenia a predstaviť ju prostredníctvom expertného workshopu pracovníkom a pracovníčkam samospráv v septembri 2020. 

Hovoríme o ňom v situáciách, keď cudzinci a cudzinky využívajú verejné služby, no neovládajú jazyk krajiny (napríklad na úradoch, v zdravotníctve a pod.). Niekedy sa v spojitosti s komunitným tlmočením možno stretnúť s pojmami sociálne tlmočenie, kontaktné tlmočenie, tlmočenie v spoločnosti, sprievodné tlmočenie, tlmočenie vo verejných službách, či kultúrne tlmočenie. 

"Komunitné tlmočenie má oproti klasickému tlmočeniu svoje špecifiká. Sprostredkúva komunikáciu medzi cudzincom a aktérmi poskytujúcimi určité služby (úrady, zdravotnícke zariadenia, školy, organizácie poskytujúce sociálne či právne poradenstvo a podobne). Vzhľadom na veľkú citlivosť komunikácie je pri tomto type tlmočenia veľmi dôležité dbať nielen na samotný preklad slov, ale aj na iné aspekty, napríklad kultúrne prostredie, z ktorého človek pochádza a v ktorom sa nachádza, alebo na znalosť právnických pojmov či orientáciu v témach migrácie a azylu. Je to predpokladom na to, aby boli sprostredkované informácie pre obe strany jasne a nedochádzalo k nedorozumeniam, ktoré môžu mať aj veľmi vážne následky." (prevzaté z https://www.kapacity.sk/informacia/komunitne-tlmocenie/)

snimka%20obrazovky%202021-02-13%20063054.jpg

Pri téme komunitného tlmočenia sme sa obrátili na expertov a expertky, ktoré pôsobia na Slovensku. Túto tému už dlho rozvíjajú na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za zmienku určite stojí ich zaujímavý medzinárodný projekt PACI (Professional accessible community interpreting), vďaka ktorému sme sa aj my s tímom UK v tejto téme spojili.

Workshop sme obsahovo pripravili s pomocou Benjamina Bossaerta a Markéty Štefkovej z FiFUK, ktorí na ňom sami priblížili tému komunitného tlmočenia a v rámci interaktívnej časti sa rozprávali s ľuďmi zo zapojených samospráv o ich skúsenostiach a o tom, ako by táto metóda mohla byť využívaná aj v ich mestách.

O komunitnom tlmočení v meste Viedeň hovorila profesorka Vera Ahamer z Viedenskej univerzity. Potrebu zaoberať sa touto témou ilustrovala na jazykovej diverzite mesta. Predstavila štruktúru radnice a oddelenia, pre ktoré je využívanie tlmočenia dôležité (oddelenia týkajúce sa komunikácie a informácií, detí a mládeže či zdravotnej starostlivosti). 

Hovorila tiež o potrebe profesionalizácie tlmočenia, či o významnej úlohe samospráv, ktorých politiky (napríklad jazykové), môžu byť v rôznych ohladoch progresívnejšie ako politiky na celonárodnej úrovni.

Ďalšou hostkou bola Emmy Vandenbogaerde, expertka pre jazykovú politiku pracujúca pre mesto Gent v Belgicku. Vychádzajúc z toho, že mesto, v ktorom žijú ľudia hovoriaci viac ako 100 jazykmi, musí na túto skutočnosť pri svojej jazykovej politike prihliadať, zdôraznila potrebu dobrej informovanosti. Napríklad v oblasti zdravotníctva v súčasnej pandémii vyžadujú podporu pri získavaní informácií aj obyvatelia, ktorí sú v meste dobre organizovaní a zvyknutí participovať na dianí.

Vysvetlila, že je dôležité hľadať balans medzi vyžadovaním ovládania úradného jazyka a uvedomovaním si reality života mnohých obyvateľov. Práve ich prístup k službám mesta je dôležitým cieľom. Jazyková politika sa týka rôznych skupín obyvateľstva (okrem migrantov napríklad pracujú aj s tlmočníkmi do jazyka posunkového) a dôležitou súčasťou je podpora zamestnancov a zamestnankýň samospráv - aby mali pri výkone svojej služby k dispozícii rôzne metódy uľahčenia komunikácie s obyvateľstvom so špeciálnymi jazykovými potrebami.

Emily predstavila aj mechanizmus, vďaka ktorému sú rôzne kľúčové inštitúcie schopné získavať tlmočnícky servis cez spolupracujúce tlmočnícke organizácie, ktoré sú finančne podporované mestom.


ci%203.png
Takuto organizáciou je aj In-Gent, v ktorej pôsobí Marie Jurčeková - tlmočníčka pracujúca s českou a slovenskou komunitou v meste Gent. Vďaka nej sme lepšie pochopili, ako v praxi komunitné tlmočenie vyzerá a prebieha, ako sa tieto služby v Gente vyvíjali a ako sa komunitné tlmočenie postupom času profesionalizovalo.

Najčastejšie pôsobí v nemocniciach, školách či psychologických poradniach, na úradoch, súdoch a podobne. Organizácia má niekoľko zamestnancov na trvalý či čiastočný úväzok (okrem češtiny a slovenčiny napríklad na rumunský, turecký či arabský jazyk). Okrem toho spolupracuje s množstvom ďalších externých tlmočníkov, ktorí sú najímaní podľa potreby.

Sme veľmi radi, že aj účastníčky a účastníci workshopu zo slovenských samospráv sa podelili so svojimi skúsenosťami na túto tému a mohli sme tak načať debatu o tom, ako by sa sa aj v slovenských mestách dala uľahčiť komunikácia obom stranám - cudzincom aj poskytovateľom verejných služieb.

V rámci projektu KapaCITY Nadácia Milana Šimečku realizuje predstavovanie dobrej praxe zo zahraničia. V decembri 2019 sme absolvovali študijnú cestu do Brna a Prahy, kde sme spolu s pracovníčkami a pracovníkmi slovenských samospráv či iných relevatných inštitúcií navštívili magistráty, úrady, neziskové organizácie či cudzinecké komunity, ktoré hrajú dôležitú úlohu v téme integrácie na lokálnej úrovni. Nie je ale možné vycestovať všade a nakoľko príkladov dobrej praxe a funkčných politík na lokálnej úrovni, ktorými by sme sa aj na Slovensku mohli inšpirovať, je predovšetkým aj v zahraničí mnoho, v rámci projektu realizujeme sériu workshopov s expertmi zo zahraničia na rôzne témy. Priniesli sme tému komunitného tlmočenia či  poradných orgánov cudzincov na lokálnej úrovni. 

Viac o projekte KapaCITY sa dozviete TU alebo na webe www.kapacity.sk

1920x1080_v_01.jpg


Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.

isf_amif_logo-farebne-svk%20(1).png  

Milan Šimečka

Nadácia Milana Šimečku vznikla vo februári 1991 a aj preto patrí medzi najstaršie mimovládne organizácie na Slovensku. Nesie meno človeka, ktorý bol v bývalom Československu významným disidentom, mysliteľom, filozofom a spisovateľom. Krátko po jeho smrti sa jeho priatelia (Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac) rozhodli založiť inštitúciu, ktorej cieľom je podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, tolerancie a občianskej spoločnosti.

Čítať viac
Novinky emailom