Ako reagujeme na projekty, ktoré podporujú tých najchudobnejších z rómskych osád?

V rámci európskeho projektu PERCOM (Persuasive Communication Models for Local Leaders to Enhance Non-Discrimination and Roma Integrationsme minulý rok spustili prieskum verejnej mienky, ktorý mapuje, na čo reaguje verejná mienka vo vzťahu k čerpaniu fondov z EÚ, ktoré sú určené na podporu integrácie obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Výskumné cesty sme museli, bohužiaľ, pre pandémiu koronavírusu na jar odložiť. V PERCOM tíme ale dúfame, že v nich budeme postupne pokračovať a prinesú zistenia potrebné na to, aby sme sa pustili do fázy ich aplikácie.  

Zatiaľ sme sa snažili testovať, na aké princípy distribučnej spravodlivosti reaguje verejná mienka vo vzťahu k čerpaniu fondov z EÚ, ktoré sú určené na podporu integrácie obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, slovenskými obcami. Jednou z možností, ako nazerať na projektovú tému, je práve princíp distribučnej spravodlivosti. 

Projekt je podporený Európskou komisiou, Rights, Equality and Citizenship Programme.

percom_loga_baner.jpg


Čo sme skúmali?
V rámci dotazníkového experimentu realizovaného s reprezentatívnou vzorkou obyvateľov Slovenska bola respondentská skupina náhodne rozdelená do štyroch skupín. V každej z nich respondenti a respondentky vyjadrovali mieru svojho súhlasu alebo nesúhlasu s postavením sociálnych bytov pre obyvateľov rómskej osady vo fiktívnej slovenskej obci.

Prvá skupina sa vyjadrovala bez akéhokoľvek princípu distribučnej spravodlivosti (tzv. kontrolná skupina), druhá na základe princípu rovnosti (podmienkou bolo, že rovnakú sumu obec použije na projekty určené pre nerómskych obyvateľov obce), tretia na základe princípu úmernosti (podmienkou pre postavenie bytovky pre najchudobnejších obyvateľov rómskej osady by bolo, aby v nej bývali iba ľudia, ktorí si to zaslúžia tým, že pracovali na jej výstavbe) a štvrtá podľa princípu potreby (podmienkou pre postavenie bytovky pre najchudobnejších obyvateľov rómskej osady by bolo, aby v nej bývali iba tí, ktorí to najviac potrebujú).

Prieskum verejnej mienky mapoval okrem osobných preferencií respondentov a respondentiek aj ich vnímanie sociálnej normy súvisiacej s výstavbou bytovky - do akej miery by podľa nich väčšina ľudí na Slovensku súhlasila alebo nesúhlasila s tým, aby za daných podmienok obec postavila novú bytovku pre najchudobnejších obyvateľov rómskej osady.

vyskum.png


Čo sme zatiaľ zistili?
Výsledky ukazujú, že respondenti, ktorí čítali o princípe úmernosti v súvislosti s výstavbou sociálnych bytov, súhlasili s ich postavením viac ako respondenti, ktorí čítali o princípe potreby či respondenti v kontrolnej skupine. Štvrtá skupina respondentov a respondentiek reagovala na podmienku rovnosti.

Z hľadiska vnímania sociálnej normy sú výsledky podobné, no s vyššou mierou súhlasu, pričom princíp úmernosti je výrazne posilnený. V ďalších fázach projektu budeme hľadať možnosti, ako samosprávy a lokálni aktéri s takýmto typom informácií môžu pri uchádzaní sa o podporu z EÚ pracovať.


Viac informácii o projekte nájdete TU.

Milan Šimečka

Nadácia Milana Šimečku vznikla vo februári 1991 a aj preto patrí medzi najstaršie mimovládne organizácie na Slovensku. Nesie meno človeka, ktorý bol v bývalom Československu významným disidentom, mysliteľom, filozofom a spisovateľom. Krátko po jeho smrti sa jeho priatelia (Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac) rozhodli založiť inštitúciu, ktorej cieľom je podnecovať a podporovať aktivity smerujúce k rozvoju demokracie, kultúry, tolerancie a občianskej spoločnosti.

Čítať viac
Novinky emailom