Pôsobila štrnásť rokov v mládežníckom sektore, kde sa venovala primárne rozvoju mladých ľudí v oblasti argumentácie a komunikácie, ako aj rozvoju kapacít samotných organizácií doma i v zahraničí. Od roku 2013 sa venuje spoločensko-vednému a marketingovému výskumu opäť v oblasti mladých ľudí či médií.

Dva roky pôsobila ako výskumníčka v Rade mládeže Slovenska (RmS), kde realizovala viacero výskumov s cieľom posilniť hlas mladých v našej spoločnosti. Od roku 2022 je výkonnou riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku (NMŠ).

Zodpovedá za vzdelávacie projekty pre učiteľov a študentov ako Nechajte ma byť takou, aká som – Životný príbeh Anny Frankovej, vzdelávací portál Stories that move, aplikácia IWalks ako aj vzdelávací kurz Ako učiť o holokauste dnes?. Ako vyštudovaný historik spája svoju 11 ročnú prax z neformálneho a zážitkového vzdelávania mládeže i dospelých s vedením projektov, rozvojom pamäťového vzdelávania na Slovensku.

Vďaka práci v nadácii prispieva k rozvoju otvorenejšej spoločnosti, ktorá príjma rozmanitosť, akceptuje ľudské práva a učí sa zo svojej minulosti. Ako externý školiteľ sa zapája do školení učiteľov v programe Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu (DofE) a kurzov Outward Bound Slovensko.

Vyštudovala históriu na Masarykovej univerzite v Brne so zameraním na moderné dejiny a multikultúrnu spoločnosť. V Nadácii pracuje v rámci programu Vedieť nestačí, kde sa venuje predovšetkým rozvoju pamäťového vzdelávania na Slovensku.

Je spoluzodpovedná za projekty putovná výstava Nechajte ma byť takou, aká som – Životný príbeh Anny Frankovej, IWalks a vzdelávací kurz Ako učiť o holokauste dnes?

Zuzana Brišáková je projektová manažérka programu Vedieť nestačí. Vyštudovala odbor História na Univerzite Komenského v Bratislave. V rámci činností a výstupov Nadácie Milana Šimečku sa venuje predovšetkým vedomej práci s rozmanitosťou v triede, v škole či v spoločnosti.

Okrem interkultúrneho vzdelávania prispieva aj v iných nadačných projektoch zameraných najmä na pamäťové vzdelávanie. Už niekoľko rokov je aktívnou členkou dvoch občianskych združení, ktoré pôsobia v oravskom regióne a zameriavajú sa na komunitné aktivity a podporu lokálnej histórie a kultúry.

Zuza Bošeľová pracuje v Nadácii Milana Šimečku takmer celý svoj pracovný život. V posledných rokoch spolu s kolegami a kolegyňami hľadá možnosti, ako podporovať obce, školy a iné inštitúcie, aby dokázali zohľadňovať rôznorodosť a budovali inkluzívne prostredie.

Zaujíma ju, ako reagovať na potreby rôznych aktérov adresne a zároveň poukazovať na prenositeľnú skúsenosť. Študovala etnológiu, čo zásadne ovplyvňuje je vnímanie sveta.

Anna je v nadácii od roku 2023 súčasťou programu Spoločnosť pre všetkých. Ako koordinátorka sa spolu s ďalšími ľuďmi vo výskumnom tíme snaží o mapovanie a podporu inkluzívnej praxe v školách a samosprávach. Keďže kvalitatívny výskum je jej srdcovou záležitosťou, podieľa sa aj na jeho realizácii “v teréne”.

Pochádza z bájneho Trebišova, odkiaľ sa po strednej škole presunula do Bratislavy študovať politológiu. V minulosti spolupracovala s viacerými mimovládnymi organizáciami. V Transparency International Slovensko hodnotila otvorenosť a transparentnosť samospráv a kvalitu ich radničných novín. V Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť sa venovala výskumu druhošancového vzdelávania, v Novom školstve pripravovala najmä prehľady diania v oblasti vzdelávania. Editovala slovenské vydanie Indexu inklúzie a podieľala sa na realizácii rôznych výskumných projektov či analýz, najmä v oblasti školstva, hodnotenia vplyvov či integračných politík na lokálnej úrovni. Jej poslednou profesnou zastávkou pred nástupom do nadácie bol Národný inštitút vzdelávania a mládeže.

Vlasta je v tíme Spoločnosť pre všetkých od roku 2023, kde koordinuje a výskumnícky sa angažuje v témach inkluzívnych škôl a samospráv. Je presvedčená, že reflektovaním na rozmanité potreby všetkých, uvedomovaním si dôstojnosti druhých a vzájomným ľudským prístupom sa naša spoločnosť môže posúvať vpred. A to je to, v čom zdieľa spoločné hodnoty s našou nadáciou. Jej srdcovou záležitosťou je aj posilňovanie jednotlivcov a sociálne zraniteľných skupín, čomu sa profesijne venuje ako lektorka v práci so skupinami. Doktorandské štúdium Sociálnej psychológie absolvovala na Univerzite Komenského v Bratislave.

Narodil sa v 87′ presnejšie pätnásteho marca v období rýb a vodných živočíchov. Ako ryba si preplával detstvom na sídlisku Dlhé diely v Bratislave. V Bratislave sa teda aj narodil, vyrastal a pláva v nej dodnes. Má za sebou prvé roky základnej školy, osemročné gymnázium a dokonca absolvoval aj vysokú školu, z ktorej mu zostal titul inžinier architekt (v skratke Ing. arch.). Počas štúdia absolvoval rôzne práce zárobkového charakteru, ale aj toho neziskového, no o to pre neho plnohodnotnejšieho.

Vždy bol freelancer a pokúšal sa preplávať rôzne vody pôsobenia. So spolužiakmi z VŠ si založili architektonický ateliér, neziskovú organizáciu venujúcu sa kultúre a kultúrnemu dianiu a už sa starali o nejeden kreatívny priestor. Popri všetkým aktivitám sa rád podieľa na aktivitách Nadácie Milana Šimečku a teda hlavne manažuje šimečkovský festival [fjúžn] a iné celoročné aktivity z rovnomenného programu ako skúsený „ívenťák“.

A teraz po lopate, rýchle zhrnutie: Volám sa Martin Brix, som architekt a pre Nadáciu Milana Šimečku, ako jej plnohodnotný člen, sa starám hlavne o festival [fjúžn] a o iné kultúro-spoločenské aktivity, ktoré sú v mojich silách a kompetenciách (Svetový deň utečencov, [fjúžn] na cestách).

Irina študovala politické vedy na Bolonskej Univerzite v Taliansku. Počas štúdia sa zamerala na trh práce a migráciu v krajinách Vyšehradskej štvorky. Na Slovensko prišla v roku 2018 ako Erasmus študentka, pôvodne na jeden semester. Svoj nový domov našla v hlavnom meste Slovenska a odvtedy tu žije. Počas svojej kariéry veľa pracovala v projektovom manažmente a manažmente zmien.  Teraz sa pridala k nadácii ako manažérka programu [fjužn]. Irina má rada všetko, čo súvisí s cudzincami a pevne verí v občiansku spoločnosť.

Ivana je človek, ktorý nachádza radosť a naplnenie v mnohých činnostiach. Ak to ide, rada ich prepája do jedného tvorivého celku. Svoju cestu začala v akademickom prostredí, kde počas doktorandského štúdia skúmala udržateľný rozvoj a kvalitu života v chránených územiach. Potom pokračovala v súkromnej firme, ktorej pomohla od podlahy vybudovať chemické laboratórium a zabezpečovať environmentálne požiadavky.

Od roku 2016 sa pohybuje v mimovládnom sektore, v súčasnosti ako freelancerka. Pracovala v organizácii Greenpeace, ktorú istý čas aj viedla, či vo VIA IURIS. Momentálne spolupracuje s Nadáciou Milana Šimečku, Mareenou, Centrom pre filantropiu aj Klimatickou koalíciou. Primárne sa zameriava na komunikáciu a PR, baví ju facilitácia a organizovanie eventov. Fascinuje ju psychológia a ľudská duša. Je zamilovaná do Švédska, cestovín, kopcov a kníh.

Bola televíznou redaktorkou denného spravodajstva RTVS. Na verejnoprávnosti má rada najmä to, že vysiela pre všetkých, aj pre tých, ktorých hlas takmer nepočuť. Preto je rada, že v tejto misii môže pokračovať ďalej v nadácii. Ctí protifašistický a disidentský odkaz svojej rodiny. Má rada históriu, ktorú vyštudovala a plávanie. V súčasnosti si užíva materskú dovolenku.

Elisabeth je ľavá ruka finančnej manažérky Andrejky. Miluje ľudskú psychiku, vyštudovala kaderník-vizážista, úplne sa minula povolaniu. Je tímový hráč, rada cestuje, chodí do fitka, fascinujú ju zvieratká a vie jazdiť na koni. Verí, že deti sú naša budúcnosť. Dávnejšie sa venovala karate, posledné roky sa venuje tanečnej jemnej duši. Je dobrodružný a adrenalínový typ ale neznáša kolotoče. Vždy chcela pomáhať ľuďom, teraz pomáha ľuďom, ktorí pomáhajú ľuďom.

Ako lektor a metodik sa venuje ľudskoprávnemu, interkultúrnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu. Je autorom a spoluautorom viacerých metodických príručiek a vzdelávacích programov pre učiteľov a pracovníkov s mládežou. Podieľal sa aj na výskume predsudkov a stereotypov v školskom prostredí. V súčasnosti v nadácii koordinuje medzinárodný projekt Stories that Move.

Narodil sa 30. mája 1977 v Košiciach. Počas vysokoškolského štúdia na právnickej fakulte dospel k niekoľkým nezvratným rozhodnutiam: že nechce pracovať v právnickej profesii, že nechce pracovať pre štát a že chce robiť niečo aspoň trocha zmysluplné. Jeho kariéra sa začala na pôde feministickej organizácie Fenestra, ktorá je dodnes jeho srdcovou záležitosťou.

Vrodená túžba po dobrodružstve ho zaviala vo veku 25 rokov do Nadácie Milana Šimečku, teda aj do Bratislavy. Z núdze sa stal riaditeľom nadácie, cnosťou je, že túto funkciu 12 rokov aj zvládal. Po oslave okrúhlin odovzdal žezlo a momentálne freelancuje. Venuje sa otázkam obhajoby ľudských práv so zameraním na práva menšín, čo sa prejavuje v jeho záľube v otázkach multikulturalizmu, boja proti diskriminácii, ovplyvňovania verejnej politiky a v podobných bizarnostiach.